Plňka / Zdeněk Ryneš (CZ), Eva Škrovinová (SK) / Kurátorka: Ivana Hrončeková (SK) / Bunker – Nitrianska galéria, Župné nám. 3, Nitra / 24. 4. – 24. 5. 2015
Plňka
Plňka je dôkazom formy prevyšujúcej obsah.
So Zdeňkom a Evou sme sa stretli na brnenskej FaVU VUT, Eva predminulý rok absolvovala magisterské štúdium v ateliéri intermédií Václava Stratila. Zdeněk a ja sme minulý rok ukončovali svoje stupne v ateliéri environmentu Barbory Klímovej, Zdeněk bakalárske, ja magisterské.
Eva je maliarka, jej staršie maľby sú dievčenskými denníkmi. Ich zdrojom sú každodenné zážitky, fotografické koláže používa ako skice k maľovaniu. Posledné tri roky ju viac zaujíma maliarske plátno ako trojrozmerný objekt. Počas prípravy plátna na maľovanie si všíma jeho fyzikálne vlastnosti, oddeľuje vrstvu farby od plátna, experimentuje s možnosťami zavesenia obrazu. Maliarsky podrám rozkladá na menšie časti a následne skladá nové objekty, pričom polemizuje o nutnosti ukázať prednú stranu maľby. Ak sa už rozhodne ju ukázať, cyklus sa uzatvára, maľba na prednej strane popisuje svoju vlastnú konštrukciu. Pri dekonštrukciách a nových konštrukciách si pomáha matematickými výpočtami, schémami, náčrtmi. Sú kreslené, rysované rukou, doplnené poznámkami. Niekedy ich namaľuje na prednú stranu obrazu, inokedy zostávajú prípravnými kresbami.
Zdeněk sa dlhodobo venuje subjektívnemu (video)dokumentovaniu udalostí z jeho každodenného života. Videosekvencie majú niekoľko podôb, najčastejšie ide o rýchly sled krátkych niekoľkosekundových pohľadov, ktoré balansujú medzi videom a fotografiou. Záznamy člení kalendárne, potom ich strihá, vrství a prelína podľa vopred vymyslených grafických schém. Schematické grafy pracujú s videom ako s časovou štruktúrou. Dôležitosť obsahu videa ustupuje, dominuje postprodukcia, systém strihu. Tento spôsob narušenia obrazu umožňuje nadobudnúť odstup, zbaviť sa pátosu. Neumožňuje zaoberať sa detailom. Samotné schémy sú prísne technické, vektorové.
Koncept výstavy Plňka je postavený na troch spoločných bodoch prác oboch autorov. Obaja konceptualizujú formálnu stránku svojho média, Zdeněk skúma možnosti videa pri jeho postprodukcii, Eva zase možnosti maľby ako objektu. Obaja pritom vychádzajú zo svojich denníkových záznamov alebo zážitkov a popri práci si pomáhajú vytváraním schém, máp alebo nákresov. Pre priestor Bunkra vytvorili miestne špecifickú inštaláciu, kde sa prelínajú videoprojekcie a obrazy/objekty. Zdeňkove videá predstavujú časť jeho videodenníkov, Eva vychádza z konkrétneho priestoru Bunkra. Využíva netypickú dispozíciu galérie. Vo výstave nepoužívame textový popis –
inštaláciu v priestore doplňuje tretí typ artefaktu, obrazový sprievodca, ktorý návštevníka prevedie Bunkrom.
Ivana Hrončeková