Martinka Bobrikova a Oscar de Carmen / kuratorka: Katarína Slaninová / Salón – Nitrianska galéria / Nitra / 18. 4. – 2. 6. 2012
Urban Hunter/ Martinka Bobríková a Oscar de Carmen
Salón, Nitrianska galéria / Nitra
Vernisáž výstavy : 17. 4. 2013, 17.00
Trvanie výstavy : 18. 4. – 2. 6. 2012
kurátorka : Katarína Slaninová
Tematickým ukotvením väčšiny diel umeleckej dvojice Martinky Bobríkovej a Oscara de Carmen je problematika súčasných vzorcov konzumného správania sa západnej spoločnosti s kritickým akcentovaním nadprodukcie a vedomého plytvania potravinovými zdrojmi. V konkrétnejšej línii svoju pozornosť obracajú na skúmanie vzťahu konzumenta a obchodných reťazcov, predovšetkým na legislatívu a zákony uplatňujúce sa pri hodnotení kvality produktov. Samotní umelci každý deň prezerajú odpadové koše supermarketov a konzumujú nájdené potraviny. Tento projekt pri zbieraní, analyzovaní a spracovávaní dát zámerne využíva postupy blízke vedeckej práci – nájdené produkty sú starostlivo katalogizované – ich stav, expirácia, nutričné hodnoty. Tento exaktný prístup posúva ich tvorbu do oblasti výskumno-ekologických projektov, s presahmi do umeleckého aktivizmu, s rôznymi formálnymi výstupmi prezentovanými v galerijných inštitúciách ako umelecké diela.
Projekt Urban Hunter predstavuje jeden z mnohých segmentov tvorby tejto dvojice. V obsahovej rovine odkazuje k spotrebným návykom človeka prejavujúcim sa nezmyselným plytvaním a vyhadzovaním ešta použiteľných potravín. Zháňanie potravy v odpadkovych košoch supermarketov chápu umelci ako jednu z možností prežitia vo veľkomeste. Habitat lovcov sa stáva ich vlastným ekosystémom. Z hľadiska antropologického cynizmu svoj prístup charakterizujú umelci nasledovne: “Som predátor, ktorý “pozná” svojich protivníkov, som “racionálnym zvieraťom”, ktoré sa dostalo do role lovca, rovnako ako iné zvieracie druhy. Je iróniou mojej pozície, že súčasná moc ma zanechala samého. Som človekom zbaveným ľudskosti.”
V priebehu svojho výskumu umelci narazili na niekoľko historických odkazov k reinterpretácii zberača odpadkov ako lovca. Napríklad staroveké židovské pozemkové právo prikladalo veľký význam ponechávaniu časti úrody pre privandrovalvcov, ženy a deti. Tento koncept má svoje pokračovanie i v európskej predindustriálnej ére vo forme tzv. zberačov. Pomocou selektívno-historickej metódy umelci koncipujú “zbierku” diel – vytvorených ako xeroxové kópie artefaktov z minulosti: Zberači klasov od Jean-François Milleta, Košík ovocia od Caravaggia, Ostrov pokladov od Roberta Louisa Stevensona a Der Freischütz od Carla Maria von Webera, ktorá reflektuje tému zberača, lovca, hľadača pokladov – rôznych polôh, v ktorých sa pri svojom “love” potravín môžu ocitnúť.
Z formálneho hľadiska sú diela determinované kontextom prostredia ich prezentácie – inštitúciou súčasného umenia, či múzea. Preto, v snahe odprostiť sa od subjektívneho rozprávania, zvolili umelci postupy fiktívnej objektívnosti a jednotlivé diela sú na prvý pohľad predstavené ako muzeálne exponáty. Osobný prístup sa odkrýva v rovine audio komentárov, kedy si návštevnník môže vypočuť subjektívnu interpretáciu a názory umelcov na zvolenú tému.
V širšom kontexte projekt Urban Hunter zároveň tematizuje i nadprodukciu v umeleckom svete, ktorá nie vždy odzrkadľuje dobrý vkus a požadovanú kvalitu.
Tvorba umeleckého dua – slovenskej umelkyne Martinky Bobríkovej a španielskeho umelca Oscara de Carmen / v súčasnosti obaja umelci už dlhodobo žijú v Osle, Nórsko/ osciluje na pomedzí umenia a sociálneho aktivizmu stierajúc hranice medzi umením a životom. Mnohé z diel vznikli v súvislosti s ich aktívnym a vedomým vnímaním súčasných schém produkcie, konzumných návykov spoločnosti, na ktoré sa prostredníctvom svojich inštalácií snažia poukázať a zaujať tak kritické stanovisko. Dvojica sa dlhodobo venuje aj výskumu možností generovania energie z prebytočného ovocia a zeleniny, kedy prostredníctvom jednoduchého open hardwaru je získaná energia pretransformovaná cez elektrické obvody do zvukových a obrazových inštalácií. Ďalšou nosnou črtou ich projektov je zvuk, využívanie nových technológií ako i aktívne vtiahnutie diváka do ich performatívnych „inštalácií“.