Z rodinného albumu… / Autorka: Zuzana Pustaiová / Kurátorka: Barbora Geržová / Galéria mladých, Nitrianska galéria, Župné námestie 3, Nitra / 25. 6. 2015 o 18h
Z rodinného albumu…
Autorská výstava mladej fotografky Zuzany Pustaiovej predstaví niekoľko fotografických cyklov, ktoré vychádzajú z dvoch základných rovín jej tvorby. Prvú dominantnú spája práca s osobnou, individuálnou pamäťou, v ktorej prostredníctvom archívnych i vlastných fotografií vizualizuje spomienky na rodinu, pričom aktérmi a hercami sú najmä jej najbližší príbuzní alebo dokonca autorka sama (Rodinný album, Môj prastarý otec bol vychýrený krajčír v Pešti, Banálne príbehy, Headrests – Späť v 19. storočí). V druhej rovine tvorby reflektuje skôr pamäť kolektívnu (Album Gisi Fleischmann, Hybské príbehy). To, čo všetky práce spája je autorkina snaha prostredníctvom fotografií ponúkať príbehy, či už reálne alebo fiktívne, ktoré sa udiali alebo by sa mohli stať.
V sérii fotografií Rodinný album (2013) si autorka vyberá fotografie z rodinného albumu, ktoré rôznymi, vo fotografii málo používanými technikami, predovšetkým šitím, strihaním, skladaním a vlepovaním rôznych predmetov dotvára. Pohybuje sa tak na hranici medzi autentickou autobiografickou výpoveďou privlastnených fotografií a fikciou, prostredníctvom ktorej vytvára nové príbehy, ktoré sú často vtipnými komentármi k minulej realite. Toto oživovanie spomienok jej dáva možnosť niektoré situácie, pri ktorých nebola prežiť opäť, možno inak.
Môj prastarý otec bol vychýrený krajčír v Pešti (2013) je cyklus fotografií, v ktorých autorka reflektuje svoj vzťah k prastarému otcovi. V tejto práci spája spomienky na prastarého otca, ktorý bol uznávaným krajčírom so svojou vlastnou profesiou fotografky. Vychádza z faktu, že žil na prelome 19. a 20. storočia, kedy obe remeslá, krajčírstvo i fotografovanie reprezentované úspešnosťou dobových fotografických ateliérov niečo znamenali, na rozdiel od súčasnosti, kde bolo tradičné krajčírstvo nahradené továrenskou výrobou a nadprodukcia fotografií spôsobená rozvojom digitálnych médií priniesla jej istú devalváciu. K vizualizovaniu tohto zámeru zvolila autorka zaujímavú techniku, v ktorej prepája výsostné znaky oboch remesiel, keď fotografiu prenáša na textil a ďalej ju upravuje šitím a vyšívaním. Je paradoxom, že na fotografiách, ktorými vzdáva úctu prastarému otcovi – krajčírovi, jeho postava absentuje, a symbolicky ju nahrádzajú iní rodinní príslušníci (starí rodičia a otec). Rovnomenný názov má séria deviatich objektov na textile v tvare tonda. Tvar kruhu si vybrala zámerne, aby podčiarkla napätie medzi tvarom objektívu fotoaparátu, a výslednej štvorhrannej fotografie. V takto definovanom priestore, využijúc fragmenty záberov z vlastného ateliéru rieši viac abstraktný problém stierania hraníc medzi reálnym a fiktívnym priestorom, ktorý komentuje zásahmi vyšívaním.
V Banálnych príbehoch (2012) autorka režíruje etudy, ktorých hercami sa opäť stávajú členovia jej rodiny a zasadzuje ich do netypických, absurdných prostredí, akoby divadelného štúdia s príslušnými rekvizitami. Sú rozdelené do troch častí. Vo Výlete do hôr sa aktérmi stávajú starí rodičia, ktorých autorka inscenuje do role výletníkov, pričom dej paradoxne zasadzuje do interiéru ich bytu. Humornosť až absurdnosť situácie umocňujú etudy, kde sa starí rodičia správajú presne ako na skutočnom výlete – sú na túre, relaxujú, fotia sa, občerstvujú sa. I keď prvotným cieľom autorky bolo zotierať hranice medzi realitou a fikciou, v tejto sérii sa objavujú aj odkazy na rôzne aspekty života ľudí v meste, ktorí strácajú kontakt s prírodou, či dokonca ich sociálnu situáciu (finančné limity). Podobne sú starí rodičia štylizovaní aj v Zimných hrátkach, kde v interiéri svojho bytu vykonávajú absurdné aktivity, akými sú lyžovanie, korčuľovanie, guľovanie, stavanie snehuliaka, či lízanie ľadu a v cykle Túžba po mori vytvárajú virtuálnu realitu, ktorá je podobná skutočnému pobytu pri mori. V sérii Každodenný život si „zahrali“ autorkini rodičia, ktorí zosobňujú mestských ľudí tráviacich víkend na vidieku, kde sa zaoberajú činnosťami ako staranie sa o záhradu a dom spojený s oddychom a relaxom.
Vo fotografiách Headrests (Späť v 19. storočí, 2012) figuruje v hlavnej úlohe samotná autorka. Ide o štylizované autoportréty, v ktorých zaujímavým spôsobom reflektuje historickú fotografickú techniku – dagerotypiu. K minulosti odkazuje nielen forma adjustácie fotografií evokujúca kovové, ornamentálne vyzdobené kazety, ale predovšetkým využitie podpierky hlavy, ktorá sa v začiatkoch fotografie používala ako nevyhnutná technická pomôcka pri dlhých expozíciách.
Hybské príbehy (2014) sú fotografickým dokumentom života obyvateľov obce Hybe v ich autentickom prostredí. Prostredníctvom fotografických kompozícií radených v diptychoch, triptychoch, ale i samostatných záberoch ponúka láskavý, ale i humorný pohľad do ich súkromia.
Album Gisi Fleischmann (2013) je reakciou na dokumentárny film Rabínka v réžii Anny Gruskovej o významnej židovskej osobnosti Gisi Fleischmann, ktorá sa svojou osobnou zaangažovanosťou zaslúžila o záchranu mnohých Židov ušetrených koncentračných táborov. Sama sa však zachrániť nedokázala a jej život skončil tragicky, v tábore smrti. Zuzana Pustaiová vytvorila fiktívne fotografie, ktoré vznikli po oboznámení sa so životom Gisi. Prostredníctvom odkazov k jej reálnemu životu (obľúbený perlový náhrdelník, útržok listu písaného jej rukou) alebo formou symbolov (fragment tela vyjadrujúci zraniteľnosť, atď.) vytvorila subjektívnu výpoveď o jej živote a príbehu.
Výstavu uzatvára séria fotografií Tajuplná krajina (2012), v ktorej autorka na princípe nečakaných stretnutí ponúka úplne iné príbehy, keď fragmenty prírody izoluje z ich prirodzeného prostredia a prenáša ich do interiéru. Divák je nielen pobavený vzniknutými vtipnými situáciami, keď z komody či nočného stolíka trčí kus trávy a v staničnej hale objaví kúsok lesa, ale je i vyzývaný zamyslieť sa nad našim vzťahom k prírode. Cyklus vznikol počas workshopu v kultúrnom centre Banská st a nica. Contemporary pod vedením fotografa Jana Pohribného.
Zuzana Pustaiová (1990) je od roku 2011 študentkou Ateliéru o fotografii pod vedením Silvie Saparovej na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Za svoju tvorbu získala niekoľko ocenení – Frame 012, Praha, 2012; Foto roka 2013, cena Nadácie VÚB, Bratislava; Politika, fotografia a súčasnosť, Bratislava, 2014; Portfolio Review, Bratislava, 2014; Just For Laughs International Visual Arts Competition, Montreal, Kanada, 2014.