Letná výstava 2013: Miesta pobytu / Lucia Dovičáková, Tomáš Džadoň, Peter Kalmus, Rastislav Podoba, Dezider Tóth / Krokus Galéria / Bratislava / 4. 7. – 31. 7. 2013
Letná výstava 2013: Miesta Pobytu
Lucia Dovičáková, Tomáš Džadoň, Peter Kalmus, Rastislav Podoba, Dezider Tóth
Otvorenie výstavy: streda, 3. júla 2013, 19.00
Miesto konania: Krokus Galéria, Námestie 1. mája 3, 81106 Bratislava
Krokus Galéria uvádza Letnú výstavu 2013: Miesta pobytu. Na rozdiel od predošlých rokov a v opozícii k ‚diktátu nového‘ tentoraz prinášame od autorov galérie výber diel, ktoré overil čas. Pohľad do minulosti ukázal, že vystavené maľby, objekty, fotografie a práce na papieri patria k významným článkom v ich umeleckých programoch. Ako naznačuje podtitul výstavy, tematicky sa výber diel pohybuje okolo cestovania, zmeny miesta, domestikovaného ale aj prírodného prostredia, ktoré človek formuje a ktoré formuje jeho.
Tomáš Džadoň vytvoril počas pobytu vo Fínsku v roku 2006 prácu, ktorú nazval Tradičný karaván. Spojil v nej pôvodné formy života a bývania s tými súčasnými alebo ako charakterizoval Džadoňovu tvorbu český teoretik Jiří Ševčík, pokúsil sa o zmierenie nezmieriteľného. Džadoň navrhol prívesný karaván na cesty ako ho poznáme z letných dovoleniek a kempingov, avšak miesto moderného dizajnu ho skonštruoval v štýle tradičnej zrubovej drevenice. Zvonku má Džadoňov karaván typický zaoblený tvar a čierne kolesá, ťahá ho veľké terénne auto, žltý jeep. Inovácia tu za sebou ťahá tradíciu. Je to komické a paradoxné: karaván z dreva, drevenica na kolesách. Drevenica ako symbol tradície sa stáva prívesom nomáda.
Od Deziera Tótha predstavíme objekt Turistické značenie (1981) a sériu premaľovaných pohľadníc z roku 1978 s názvom Minimalistická cenzúra. Kedysi povinnosť každého turistu poslať rodine a známym záznam z dovolenky sa postupne vytráca a je nahradený formami elektronickej komunikácie. Záujem Tótha a jeho umeleckej generácie o pohľadnice v čase normalizácie, v čase ostnatých drôtov a strážených hraníc, má nevyhnutný politický kontext, čo naznačuje samotný názov série. Okrem dozoru štátnej moci patrila autocenzúra k najsilnejším formám spoločenskej kontroly. Tóth umiestňuje na textové strany jednoduché tvary ako štvorce, kruhy, obdĺžniky, čím znemožní čitateľnosť odkazov. Výtvarný jazyk pripomínajúci abstraktnú geometriu raných avantgárd – neprijateľných v čase socialistického realizmu – je pre Tótha umeleckou formou odporu a cestou k zachovaniu si slobodného výtvarného komentáru.
Pre tvorbu Petra Kalmusa je charakteristická akumulácia materiálu a princíp časozbernej práce, kedy sa v priebehu mesiacov a často aj viacero rokov venuje skúmanej téme. V rokoch 1995 až 2000 vznikal cyklus s názvom Zaujímavosti cestovného ruchu na Slovensku. Ide o súbor farebných fotografií, v ktorých Kalmus zaznamenáva zmenšeniny hradov a zámkov, zdobiacich záhrady, dvorčeky a skalky rodinných domov v slovenských mestách a obciach. Cyklus vyše stovky fotografií podáva správu o ľudovej tvorivosti Slovákov a o ich potrebe skrášliť si okolie domu replikami historických stavieb alebo fantazijnými sídlami kráľov ako ich poznáme z rozprávok. Kalmusove pozorovania odkrývajú kontrasty medzi realitou v podobe architektúry, v ktorej ľudia žijú, a zhmotnenou túžbou po vlastnom hrade, odliatou do cementu alebo vyskladanou z drobných kamienkov.
Jednou z veľkých tém Rastislava Podobu je krajina. Prírodná scenéria ho zaujíma ako priestor, ktorý sa na jednej strane vymyká ľudskej civilizácii a je priestorom pre kontempláciu, na druhej strane si všíma kultúrne zásahy do krajiny a často tvrdé kontrasty medzi vegetáciou a architektúrou ako zástupným symbolom človeka. Ešte ako študent na VŠVU v Bratislave v roku 2000 namaľoval diptych s názvom Ark. Monochrómne kompozície nočnej zimnej krajiny majú tajuplnú atmosféru, medzi kmeňmi stromov sa otvára priestor lesa. Na jednej z malieb sa medzi stromami vynára loď – asociácia s Noemovou archou je iba jedna z možných. Podoba zámerne nezobrazuje príbeh, ale maľuje scénu, ktorej rozuzlenie ostáva mimo obrazu.
Lucia Dovičáková svoje postavy zasadzuje často do domáceho prostredia. Interiéry v jej maľbách zohrávajú dôležitú komunikačnú úlohu, háčkované dečky, ornamenty na kobercoch, vzorované tapety na stenách vytvárajú dojem útulného domova. Ten však koliduje so skutočnými túžbami jej hlavných hrdiniek, ktorých najväčšie dobrodružstvá sa odohrávajú v ich hlavách a presahujú priestor štyroch stien. V maľbe Na návšteve (2008) Dovičáková zobrazila mladé dievča-Lolitu, ako privoniava k podlhovastej rastline vo váze. Obraz je vtipným komentárom k erotickým fantáziám dospievajúcej ženy. V maľbe Home sweet home (2009) sa žena (autorkin autoportrét) opretá o metlu v kuchyni zasnene pozerá von z okna. V múroch bytu zatiaľ pochoduje armáda mravcov. Banálna situácia v sebe nesie bohatú tradíciu zobrazení žien v domácich interiéroch ako sa pozerajú z okna, ktoré je symbolickým otvorom do sveta.
text: Gabriela Kisová